Vitajte na stránke Košická Belá

Šesť storočí...

Chodiť cestou či necestou, je vec gusta.
Vôkol cesty stromov krásnych spleť je hustá.

Cesta vedie hustým lesom pri potôčku.

Od potôčka vidíme už dedinôčku.

Nikto nevie, kedy sa to presne stalo

a čo vlastne prvých ľudí sem dohnalo.

Dohnala ich tu zďaleka veľká bieda,

dnes sa to však presne určiť vôbec nedá.

Hnedá jeseň, zelená jar, leto krásne.

Človek by chcel od radosti písať básne.

Kráľ Béla IV. alebo zima biela.

Niekto z nich ti meno dal, Košická Belá.

Zvonku les ten pohľad strašný poskytuje.

Nevadí to človeku, čo ho miluje.

Ináč by ste, namôjveru, ľudia milí,

šesť storočí v takom lese neprežili.

Šesť storočí žil tu človek pracovitý,

čo pod strechou z blankytu sa dobre cíti.

Poskytuje ku životu les mu všetko,

či je dieťa, zrelý chlap, alebo dedko.

Dal mu chleba, dal mu mäsa do sýtosti.

Zažili v ňom šudia smútky i radosti.

A postupne, pomaličky, šudia drahí,

prekročili Beľania biedy prahy. 

Aj cestu si postavili po Košice.

Nenosia už "dreľichove" nohavice.

Televízor konečne aj oni majú,

a aj futbal chlapci z Belej občas hrajú.

Keď priehradu na Hornáde postavili,

obkľúčili Belú chaty v krátkej chvíli.

Získali tak jej občania práce mnoho.

Teraz treba len podnikať, tak do toho!

Šesť storočí ešte raz keď prežijete,

možno, že raz i Košice predbehnete.

Budú všetci Vám Beľanom gratulovať,

keď Košice Belianske sa budú volať. 

                                    Jozef Výrostek Spišský